ši-cu
ŠTANDARD PLEMENA SHIH-TZU V poslednom čase sa plemeno šicu /SHIH-TZU/ teší veľkej obľube nielen vo svete, ale aj u nás. Prvý štandard tohoto plemena vypracovali v Anglicku v roku 1935, šicu tam však chovali už okolo roku 1900. Štandard revidovali v r. 1948.
Štandard plemena z roku 1987, č. 208 c Preklad pochádza z anglického textu a súhlasí s oficiálnym štandardom v nemčine, ktorý je používaný na sekretariáte FCI. CELKOVÝ VZHĽAD Statný, bohate osrstený pes so zreteľne arogantným správaním a hlavou ako chryzanténa. POVAHA Priateľská a otvorená povaha, nezávislý, inteligentný, ostražitý, aktívny. Svojmu pánovi je šicu oddaným a verným spoločníkom. Vie sa veľmi tešiť aj z nepatrnej priazne svojho chovateľa. HLAVA A LEBKA Hlava široká, guľatá, široká medzi očami, pri zatrasení hlavou srsť bohato prepadáva cez oči. Bohatá brada a fúzy, ktoré na nose rastú dohora a tým vytvárajú zreteľný tzv. chryzanténový dojem. TVÁR Dostatočne široká, štvorcová, krátka, nie však zvraštitá, plochá a dobre osrstená. Nos je čierny, avšak u pečeňovo sfarbených jedincoch je farba nosa tmavohnedá. Dĺžka od špičky nosa ku stopu je približne 2,5 cm. Nos je rovný, prípadne špička nosa ľahko zdvihnutá dohora. Vrch nosnej kože by mal byť v rovine, alebo ľahko pod dolnú hranicu očných viečok Nozdry sú široké a otvorené. Nos smerujúci dolu je nežiadúci tak ako zovreté nozdry. Pigmentácia na tlame je čo najmenej prerušovaná. Čumák je čierno pigmentovaný po celej ploche. OČI Veľké, tmavé a guľaté, s mierumilovným výrazom, so širokým odstupom od seba, nie však vypuklé. U psov s pečeňovohnedým sfarbením alebo s pečeňovohnedými znakmi sú svetlejšie oči prípustné. Očné bielko nesmie byť viditeľné. Viečka musia dobre priliehať k sebe a musia byť sýto pigmentované. UŠI Veľké dlhé závesy, nesené splývavo dolu, nasadené ľahko pod vrcholom lebky. Sú tak bohato osrstené, že sa zdá, že splývajú so srsťou na krku. SKUS Široký, s ľahkým predkusom alebo kliešťovitý skus, pysky sú zovreté a v rovine. KRK Dobre proporcionálny s pekným oblúkom, musí byť dostatočne dlhý, aby zaistil správne nosenie hlavy. PREDNÉ KONČATINY Lopatky sú postavené viac dozadu. Nohy sú krátke, svalnaté s pevnými kosťami, čo možno najrovnejšie, v súlade so šírkou a hĺbkou hrudníka. Sú bohato osrstené, takže vyzerajú ešte mohutnejšie. Vysadené ramená ako má pekinéz, nie sú žiadúce. TRUP Vzdialenosť medzi kohútikom a koreňom chvosta má byť väčšia ako je výška psa v kohútiku. Hrudník je hlboký, silný a dobre stavaný. Chrbát je rovný. ZADNÉ KONČATINY Krátke so silnými kosťami, dobre osvalené, pri pohľade zozadu rovné. Stehná sú guľaté, dobre osvalené, Bohatá srsť ich robí ešte mohutnejšími. LABKY Labky sú tvrdé, dobre uzavreté. Následkom bohatého osrstenia vyzerajú laby veľmi veľké. CHVOST Bohato osrstený, stočený nad chrbát, vysoko nasadený. SPÔSOB POHYBU Arogantný, kľudný a plynulý, dlhší výšľap prednými nohami. Pri chôdzi v pohľade zozadu sú jasne vidieť poduštičky labiek zadných končatín. OSRSTENIE Srsť na celom tele je dlhá a hustá s bohatou podsadou. Nesmie byť kučeravá, mierne zvlnenie srsti sa toleruje. Dĺžka srsti by mala byť asi ako výška psa v kohútiku, čím je dlhšia, tým je lepšie. SFARBENIE Všetky farby a ich kombinácie sú povolené. Biela lysinka /chryzanténka/ a biela špička chvostíka /pierko/ sa cenia, nie sú však podmienkou. VÝŠKA A HMOTNOSŤ Výška v kohútiku nemá presiahnuť 26,7 cm.
Každá odchýlka od menovaných bodov štandardu je hodnotená ako chyba, pričom posúdenie jej stupňa závažnosti by malo byť s presným porovnaním štandardu. Najčastejšie chyby: úzka hlava, podzhryz, príliš veľký predzhryz, špicatý nos, krátky alebo príliš dlhý trup, kvadratický rámec tela, malé alebo svetlé oči, príliš veľké oči, dlhé nohy, svetlý ružový nos a očné viečka, riedka srsť, kučeravá srsť, nedokonalé osrstenie. |